"Karpaty opäť nesklamali"
Choď, niečo poznaj, ostatné sa naučíš.
Dnešná sobota sa vydarila na totálnu jednotku. SHMU hlásilo top počasie a k tomu pár ľudí na bicyklovanie, lepši relax si človek nedopraje (myslím aktívny človek) po pracovnom týždni.
Stretávka bola už ako tradične pred THE ZONE telocvičňou (našou veľkou základňou a fabrikou na kondíciu). O 10:00 zhotovujem úvodné foto etapy.
Potom sme zamierili smer Rača a presnejšie k vinohradom, kadiaľ sme sa nádherným "poľovníckym" singletrailom vydriapali až k horárni na peknú cestu. Samozrejme na peknú cestu sa dá dostať aj rýchlejšie ale ruku na srdce, povedzme si úprimne, kto si bude gumy drať na asfalte. Cesta bola zábavná, čistá a na moje počudovanie celkom sucha, čo ma ja milo prekvapilo. Dievčatám sa trať tiež pozdávala a to je v takej skupine pre zachovanie mieru najdôležitejšie.
Pod horárňou na peknej ceste v bufete prvá občerstvovačka s heslom "radšej viac ako menej".
Samozrejme jedno nealko a kofola nikoho nezabije.
Od tohto momentu nás čakalo iba stúpanie, ale kto vie ten nešlape. A my sme vedeli, takže hneď pri prvom ohnisku (nad rampou 200m) sme to stočili do lesa a už sme opäť brázdili vrstevnicu. Les nás vysadil až na červenej magistrále, kde sme mali naplánované dve alternatívy. Po magistrále na Biely kríž, alebo to lúskneme na rázcestie u Slivu a odtiaľ po modrej singletrail až na Biely kríž. Samozrejme vyhrala svojou rozmanitosťou modrá. Modrá je dobrá.
Trasa nám odsýpala jedna radosť a ani sme sa nenazdali a už sme míňali kaplnku.
Keďže na Bielom kríži bola avizovaná poriadna prestávka aj s polievočkou, pedálovanie išlo každému od nohy a s úsmevom.
Na bielom kríži asi bolo niečo zadarmo, tam vám bolo toľko ľudííí. Ale svoj účel to splnilo, doplnili sme palivo, naplánovali sme trasu a šup ho po červenej magistrále na salaš. (aby ste si nemysleli, nie na halušky ale na rázcestie). Naša skupinka sa zúžila o jedného člena, Danka sa rozhodla uzavrieť svoje pojazdeníčko v tom najlepšom. ..a tak sme pokračovali už iba traja. Ďakujeme Dani za účasť.
Salaš sme dosiahli prekvapivo rýchlo, nie žeby to bola diaľka sa tam dostať ale aj tak som mal pocit, že to bolo rýchle.
Tam sme sa napojili na cestu smerujúcu na košariská a trošku sme si užili nič nešliapanie. Po ceste sme kukli len tak jedným očkom na bobrie hrádze a to bolo tak všetko v rámci zjazdu.
príchod na košariská mal niekoľko rovín:
- napustený bazén, ktorý sme ale nemali odvahu skúsiť (súkromný pozemok)
- dať si orosené pivečko Svijany (zamietnuté, príliš skoro od predošlej zastávky)
- stretnutia so známymi bikermy.. (týmto pozdravujem Lindušku Skrúcanú)
Ok, to by bolo o Košariskách a odtiaľ sme sa vybrali pekne krásne po singláči na Pajštún. Kopec nás krásne preveril a podľa mňa aj zatavil.
Pajštún sme ale nedosiahli, pretože to nebol cieľ, iba smer Pajštún. Na rázcestí sme to šupli dole po zelenej cyklotrase až do Borinky, kde už sa krčmárke chvela ruka na čapovacej pípe.
Zjazdík do dediny a veľké mantinely tesne pred dedinou stáli fakt za to, Roman to vôbec nebolo zlé.
Potom sme odparkovali tátošov pekne podľa veľkosti kolies aby ste aj vy videli, ŽE JAZDIŤ SA DÁ NA HOCIČOM, LEN TO TREBA ROBIŤ!
Neviem prečo ale tešil som sa ako malý chlapec keď ma fotili, ale predčasne..
Predčasne preto, lebo doposiaľ z nezistených príčin ma hneď po výjazde z dediny smerom na Medené Hámre tak vyplo, že by ma obehol aj ten, kto šiel oproti.
Tým som ale načrtol ako sme sa pobrali z Borinky preč, smer Medené Hámre, odtiaľ smer Kozí chrbát ale nie tak celkom, lebo v polovici sme to lúskli na modrú cyklotrasu a šup ho na Biely Kríž. vyzerá to jednoducho, ale pravdu poviem nebolo to zadarmo. Ničo to ale nemení na tom, že doplnenie paliva na Bielom v podobe hroznovky a jednej Mily stálo za to.
No a keď už je človek na Bielom a ide do mesta, jeho povinnosť je isť dole po singletracku Biely kríž. Klopené zákruty, skoky a úzky chodník dáva totálny priestor iba na konkrétny moment a chamtivo si berie všetku pozornosť. Výsledok? Totálne sa človek vyčistí.
Veľmi milo ma prekvapilo nové značenie žlte "C" a samozrejme výstrahy pred náročnejšími úsekmi. Ľudkovia čo máte v tomto prsty, fakt DOBRÁ PRÁCA.
Veľké prekvapenie dňa bola Zuzka, ktorá to s nami vydržala až potiaľ za čo ide klobúk dole z hlavy.
Dokonca s nami šla aj singláč, ale keď sme križovali asfaltku, prezieravo sme ju poslali radšej bezpečnejšou trasou.
S Romanom sme pokračovali a poviem vám na rovinu, parádna bodka za celým trekom.
Viete čo je na tom všetkom také lákavé a neodolateľné?
...je to o tom, že človek do prírody patrí, chce byť uprostred všetkého toho diania, i keď skoro nič nepostrehne. Všeobecne sa povráva, že sme si podmanili zem, ale ja si myslím, že slobodný človek chce aby si zem podmanila jeho.
