HORÚCA TÉMA: Ako sa zlepšiť vo vyšliape do kopca?

Kopce. Čierna mora mnohých bikerov a nevyhnutné zlo všetkých etáp.

Existuje na to vôbec "nejaká tabletka?" 

Odpoveď je jednoznačne  ÁNO!!!

Bojujete v hlave s niečím takým? "Mám veľké problémy v kopcoch, neviem ich isť rýchlo, ba ani v strednom tempe, všetky kopce jazdím anaeróbne . "

Spísal som pre vás niekoľko zásad a techník ako do kopcov, otestoval som so športesterom a GPS rôzne techniky výjazdu do kopca. Ponúkam vám tréningové princípy, ktoré môžu zlepšiť výjazd do kopcov.

 

TECHNIKA ŠLIAPANIA DO KOPCA

• Ostaňte v sedle pokiaľ je to možne

Je samozrejmé, že vyviniete väčšiu silu v stoji (využijete pri tlaku na pedále váhu celého tela), ale zároveň spotrebujete o 10 - 12% viacej energie.  (je to spôsobené tým, že v stoji zapojíte väčšie množstvo svalov a tým pádom podiel vynaloženej energie stúpa).  Pri krátkom stúpaní  keď jazdíte hrebeňovku  a stúpania majú dĺžku do 300 metrov je to samozrejme iné. Na dlhších stúpaniach zostaňte v sedle a udržujte kadenciu okolo 80-85 RPM (Round Per Minut - Otáčok za minútu = Ot./min.)  - Netreba sa báť rýchleho točenia pedálmi, nie len, že sa menej zadýchate ale aj tlak na pedále je menši a tým pádom aj PF (Pulzová frekvencia) je o niekoľko % nižšia.

• Poloha tela

Pri zjazde alebo po rovine je najefektívnejšia poloha tela, čo najnižšie nad riadidlami,  prípadne pri prejazde nerovnosti so zníženým ťažiskom a vzadu na úrovni zadného kolesa. V stúpaní do kopcov je ale situácia úplne iná, najväčšiu silu vyviniete keď sedíte čo najvyššie. Tam ale všetko nekončí, vaše ruky pri výšlape zohrávajú dôležitú úlohu, slúžia ako tzv. priťahovač. Tým pádom viete vyvinúť omnoho väčšiu silu na pedále a power point pedálovania  je vyšší a vy dokážete mať dlhší záber. 

• Poloha rúk

Keďže sa bavíme o súčasnej forme MTB ako je Singletack, Enduro, tak na parohy na riadidlách môžete zabudnúť. Budeme preferovať horný úchop riadidiel.  Teória hovorí o tom, že čím širšie sa držíme tým pádom vieme viac otvoriť hrudný kôš a preto aj dýchanie je efektívnejšie. (meniť na tom nemusíme nič)

Ruky sú mierne flexované v lakťovom kĺbe. Je na to viacero dôvodov. Lepšie absorbovanie nerovnosti a s tým spojené zvyšovanie alebo znižovanie ťažiska. Pri pokrčenej polohe paží mám prevažnú väčšinu svalov aktívnu. (Riadenie a priťahovanie je pod kontrolou)

• Nájdite si svoju rýchlosť a tempo

Jazda do kopca by sa mala odohrávať vo vašej komfortnej zóne (s výnimkou extrémnych výšlapov na hranici nemožného)

Choďte svojím tempom, mali by ste poznať svoje limity a načúvať svojmu telu. (tréningom sa rýchlosť a tempo bude zvyšovať)

Najzákladnejšia chyba, ktorú môžete spraviť je, že sa chcete hneď od začiatku vyrovnať rýchlejším jazdcom. Kopec potom šlapete v anaeróbnom pásme,  vyčerpáte si glykogénové zdroje energie - cukor a zakyslíte si svaly a vytuhnete. Nie celkom šťastné riešenie na prvom či druhom stúpaní.

Hrajte sa s prevodmi tak, aby ste udržiavali rovnakú kadenciu. Nesnažte sa o silové tlačenie pedálov - nikam to nevedie - pardon, vedie to ku svalovým kŕčom.

Takto ušetrenú energiu využijete neskôr, keď budete chcieť dohnať stratu, ktorú ste nabrali v kopci. Verte mi ide to a funguje to!

• Pracujte na sile vašich nôh

Pre jazdu do kopcov je potrebné v prvom rade tréning sily nôh. Ten môžete absolvovať v posilňovni v rámci zimnej prípravy. Alebo si nájdete krátky kopec, cca 500 metrov a tam budete rôznymi prostriedkami rozvíjať silu dolných končatín.  (Podrobnejšie v tréningových princípoch)

TRÉNINGOVÉ PRINCÍPY (Nemusíte sa s nimi stotožniť)

• Základný princíp

Ak chcete jazdiť stúpania dobre, musíte kopce vyhľadávať.  Toto pravidlo funguje!

• Tréningový priestor

Nájdite si 500 metrov dlhý kopec, alebo jeho časť.  (nemal by byť príliš prudký)

Zistite si na ňom pri akých prevodoch viete udržať kadenciu okolo 100 Ot./min a zapíšte si tie prevody. (Budú sa časom meniť)

Potom si zistite pri akom prevode viete točiť 50 Ot./min.

• Pár princípov

1.)

VyšlIatpe kopec na ľahkom prevode frekvenčne (100 ot/min), sústreďte sa na plynulé a oválne šliapanie.  Spustite sa dole a vyšliapte ho znovu, teraz ale s menšou frekvenciou a ťažším prevodom. Sústreďte sa iba na to aby ste na pedále vyvíjali rovnaký tlak.

Zopakujte to celé ešte raz (4 stúpania)

2.)

Intervalový tréning

500 m kopec choďte takto: prvých sto metrov vysoká frekvencia a čo najväčšia rýchlosť, druhých sto metrov zvoľnite a dajte si ľahké prevody, ďalších sto metrov opäť vo vysokej rýchlosti a frekvencii, ďalšia stovka je opäť pokojná a posledná piata je znovu intenzívna.

V rýchlej stovke frekvencia okolo 85 -90 ot/min

Vo voľnej stovke s ľahkými prevodmi 70 ot/min.

3.)

Vyšliapte kopec v super ťažkých prevodoch, 50 ot/min. Nohy síce budú páliť ale silu, ktorú v nich vybudujete len tak skoro nestratíte.

Tento výšlap opakujte max 3-4 krat.

4.)

Pokiaľ patríte medzi slabších jazdcov v skupine a idete práve skupinový track, mam pre vás malú radu. Pod kopcom sa snažte dostať čo najviac na čelo skupiny. V kopci sa nechajte postupne obehovať rýchlejšími jazdcami. S najväčšou pravdepodobnosťou vyleziete na kopec medzi poslednými, ale vaša strata nebude zďaleka taká priepastná ako keď džentlmensky pustíte všetkých bikerov pred seba so slovami "choďte, ja som aj tak pomalý v kopcoch".  Týmto spôsobom budete vzadu v skupine ale budete zo skupinou v kontakte.

5.)

ŽIADEN KOPEC NEKONČÍ NA KOPCI

Najväčšiu hlúposť, ktorú môžete spraviť je, že prestanete byť aktívny v momente dosiahnutia vrcholu. Často krát sa stane, že všetko vypustí jazdec a nechá sa iba viesť.

Kopec musíte šliapať tak, aby ste mali dostatok síl na záverečné zrýchlenie a energické rozbehnutie biku. Až kým nerozbehnete bike do požadovanej rýchlosti neprestávate šliapať. Šliapanie aj dole kopcom hneď po jeho zdolaní vám pomôže sa dostať oveľa rýchlejšie do normálu.

UPOZORNENIE!

Tréningových princípov je množstvo a v súčinnosti s ďalšími prostriedkami ako sú GPS alebo športtester sa otvárajú v tréningu nové možnosti.

Nesnažte sa všetky princípy odbicyklovať  naraz a v jednom tréningu.  Veľkú úlohu vo vašom progrese zohráva regenerácia. (o tom sa porozprávame v ďalšom článku, ktorý pre vás pripravujem.)

MALÝ VÝSKUM NA ZÁVER 

Našiel som si kopec, ktorý mal kombinovaný podklad. (asfalt, les, kamene) 

Dĺžka: 1570 metrov

Prevýšenie: 110 m (302 mnm - 412 mnm)

Celé som to išiel na jednom biku v rozdielnom nastavení odpruženia a iba v sedle.

Bike: Lapierre Zesty 427, zdvihy 150/150 mm, kolesá 27.5   hustota kolies 2.5 bar

Prvý krát som kopec šiel na úplnom zamknutí oboch tlmičov. (čiže tzv Hardtailová verzia)

Vychádzal som z toho, že kopec po asfalte bude super rýchly no prechod na kamenistý podklad nebude taký efektívny, pretože sa zmení trakcia zadného kolesa.

Uvidíme, čo nám ukáže porovnanie.

Druhý krát som ten istý kopec šiel s tlmičmi v nastavení "Trail". Vedel som, že zanorenie bicykla bude brzdiť šliapanie. No na druhej strane som si uvedomoval, že ak šliapem frekvenčne a dostatočne pracujem s bikom, takzvané zanorenie bude pre mňa výhodou na kamenistom a lesnom podklade, pretože bicykel vedel efektívnejšie využiť trakciu zadného kolesa.

  

Cieľom tohto malého testu bolo poukázať ako zmeny v nastavení bicykla a jeho následného využitia pri vyšliape pomôžu aby sme boli rýchlejší, ekonomickejší a efektívnejší. Predmetom experimentu nebolo dehonestovať tvrdé alebo mäkšie nastavenie bicykla.

Vychádzajme s pohľadu prejdený úsek čas, vynaložená práca a pulzová frekvencia počas výstupu na kopec. 

Čo ma prekvapilo po porovnaní záznamov bolo, že rozdiel v časoch bol celkom značný na taký "krátky" úsek. 

Zamknuté tlmenie:  

Výsledný čas: 8:18

Spálené kalórie: 167

Priemerná rýchlosť: 11.3

Priemerná pulzová frekvencia 171 (max 182)  

Trail tlmenie:

Výsledný čas: 7:40

Spálené kalórie: 169

Priemerná rýchlosť: 12.1

Priemerná pulzová frekvencia 175 (max 185) 

Moje závery:

Pri tvrdom nastavení som šiel na hranici rýchlosti, ktorá ešte stačila na to aby zadné koleso v lesnom a kamenistom teréne nepreskakovalo. S trail tlmením som vedel dosiahnuť v stúpaní v tom istom úseku väčšiu rýchlosť. Pocitovo som vnímal, že koleso lepšie kopírovalo terén. Paradoxne som sa cítil komfortnejšie pri trailovom nastavení tlmenia, i keď som mal vyššie PF. 

Osobne si myslím, že vysoké percento vášho šliapania do kopcov je závislé na technike a sile, ktorou disponujete. Správne nastavenie vášho biku vám pomôže zefektívniť šliapanie a nie je to zanedbateľná veličina. 

Priatelia bicyklujte do kopcov a nebojte sa ich, odmenou vám budu brutálne výhľady, panorámy, hrebeňovky a výživné zjazdy.

Týmto vás pozývam do diskusie.

Ako sme sa na somára postavili

(Karpaty sa narodili pre singletrack)

 

Kto nevie čo so sebou, poviem to na priamo a bez "omáčky." Choď, vezmi peniaze, kúp si horský bicykel a navštív Karpaty, chodievaj tam pravidelne, spoznávaj všetko čo sa dá, miluj prírodu a zistíš niečo čo nie je v žiadnej knižke či brožúre.

"Karpaty sa narodili pre singletracking" a bodka

 Okej, začnem pekne poporiadku aby ste mali aj vy z toho také pocity ako ja a moji priatelia.

Ak vám niekto ukáže screen z mobilu a na ňom je predpoveď počasia na sobotu a vyzerá takto:

... nie je čo váhať. Neváhal som ani ja a už som plánoval trate. Vybral som si trasu, ktorú si pamätám najviac, nie len pre jej krásu a rozmanitosť, ale aj kvôli jednej veľkej skutočnosti.

Táto etapa bola vôbec moja prvá, ktorou som sa chcel do bikovania dostať. Pamätám si, že som ju vtedy šiel na požičanom hardtaily. (ďakujem Noro) A celé to bolelo a tlačil som. 

Hovorím o tracku Kamzík - Somár - Kamzík.

Dnešok bol ale úplne iný. Mám svoj bike, mám rád šliapanie do kopcov, jazdu dole z nich a mám za sebou pár km v sedle no a k tomu fantastických priateľov,ktorí sú so mnou. 

Už som sa tešil aké to bude a čo s kritickými miestami, ktoré som mal zakotvené v pamäti.

Stretko bolo jasné, ráno o pol desiatej pri BAJKULE a potom sa "pustíme do  díla"

Nutný vyšliap na kamzík  a s tým  potrebné nastúpanie výškových metrov sme lúskli jedná radosť. Hore v bufete jedno slivkové nealkoholické pivečko a poďme na to...

  Z kamzíka zjazd na červenú turistickú vždy poteší a rozprúdi krv v tele presne tak akurát.
Tomi samozrejme zabudol, že má nové nakopovačky (tenkrát poprvé) keď vedľa mňa zastavoval. Kto si pamätá na svoje začiatky? (kľudne mi napíšte do komentu ako ste si vy zvykali).
Potom sme sa napojili na staré lesnické chodníky, dnes už vymakané vrstevnicové singletracky a takto sme postupovali kým sme nezjazdili posledný úsek až na rázcestie "U Slivu". Samozrejme hneď za mostom doprava a cez potok do technického výšlapu na ďalší singláč.




















Musím uznať, že ľudia, ktorí sa starajú o miestne trate sa fakt starajú a preto im patrí vďaka. Popadané stromy už sú prepílené a chodníky sú v super stave.
Normálne som nechápal ako ľahko sa baby orientujú a ako vnímajú "C" na stromoch.
Fakt pecka.




Pokračujeme ďalej a pomaly sa blížime na biely kríž. Trošku som celú skupinku hnal, lebo som si uvedomoval, že na Somára je to ďaleko. Bol som za nechutného. Nevadí, aj taký musia byť. Potom som už sekal dobrotu.
Tušil som , že na kríži pivečko, kofola a držková urobia svoje. Tak aj bolo a poviem vám rovno, "regenerácia jak vyšitá. "
Úsmevy, fotečky a pôjdeme ďalej? Jednoznačne..

Z bieleho kríža po "červenej" pokračujeme ďalej a všetko ide tak ako má. Ľudí je prekvapivo hojno a trate sú presne také ako ich očakávame, suché, čisté a priehľadné.
Tu už je viacero technických pasáži, ktoré vyžadujú troška oprieť do pedálov a pohrať sa s ním pri prejazdoch. Metre, kilometre ubúdajú a my sa pomaly blížime k miestam, ktoré už našepkávajú to povestnééé, "už iba kúsok".
      ...a bola to pravda.

z tohto miesta sme si povedali, že ideme kto ako zvláda, nech si to užije každý sám.
Počasie nám stále prialo a výstup na Somára bol zážitok, ktorý stále nezažiješ.
Keď som zosadol z bicykla a otočil sa smerom ku Kamzíku, cítil som sa báječne, Totálny HD full screen cinema a zadarmo, trošku makačky a človek ma nabité baterky na pár dni.

Rád sa podelím s niekoľkými momentami, nech sa páči.

Somára sme si užili a to je polovica dnešnej etapy. Nektorí to niesli ťažšie ale, čo sa dá robiť.
Môj mikro súboj s traťou dopadol nad očakávania. najazdené kilometre a tréningy strávené hlavne do výšlapov urobili z dnešného trailu kľudnú, krásnu a plnohodnotnú etapu.
Späť na bielom kríži sme si vyfotili iba chrobáka modráka a putovali sme ďalej.

ani sme sa nenazdali a už sme boli opäť U Slivu. 

Keďže sme neboli homogénna skupina padlo rozhodnutie, že sa spustíme dole pod vlek na kamzík, vyvezieme sa hore a s kamzíka sa vrátime na štart etapy. (Bajkula) Ja som ale navrhol, že si to vyšlapem hore. 

Pod vlekom sme si len tak povedali kto skôr. Či ja na biku alebo ostatní vlekom. Čo myslite? Nepoviem nič ale fotografie, ktoré som cvakol povedia viac.. Všetci sme mali dosť a kto sa zviezol, tak si oddýchol.

..a že či sme si to celé užili? Sakra, že sme si to užili. A mali by ste aj vy. 

Ďakujem celej skupine a na záver pár faktov z etapy. 

Ak ste sa dostali až sem, tak je to koniec našej etapy, ale nie je to koniec nášho putovania. 

Čo môžem povedať na záver? 

Snáď len toľko, že Karpaty sú dominantou, a to nie len z geografického pohľadu západného slovenska ale aj dominantou na kvalitný singletrack.

                                                                                               Esteban

HORÚCA TÉMA: Ako sa zlepšiť vo vyšliape do kopca?

  Pripravujem pre vás zaujímavé čítanie.  Tréningový návod ako sa zlepšiť v šliapaní do kopcov .

Miluješ MTB ale zabíja ťa každý kopec? Máš rád kopce, ale uzatváraš partiu svojim príchodom na vrchol? Všetci už dopíjajú pivo hore v bufete a ty nemáš ešte ani objednané?  nepredstaviteľné

Už čoskoro prinesiem na stránky blogu, tréningové postupy a zaujímavé postrehy o vyšliape do kopca. Na to aby si bol lepším a rýchlejším smerom hore nepotrebuješ veľa...

                                                                                            .... onedlho na singletracksk.blogspot.sk

Pojazdeníčko  na Slovensku je v kurze

(5.7.2014 Rajecké Teplice - 6.7.2014 Terchová)

Celé to začalo úplne nevinne, tak ako o tom píšu všetky príručky. Keďže sme nadšenci MTB a čoraz viac nás baví bikovanie a singletrail ( musím sa priznať, že som tomu maximálne prepadol), nebol problém s motiváciou. Stačilo iba pár viet kam sa ide a bolo plno.

Slovo dalo slovo a ani som sa nenazdal,  už som pakoval v sobotu ráno o 7:00 môj bike do auta spolu s ďalšími štyrmi super nadšencami. Ja, moja láska, Tomi, Peťka a Filip sme nasúkali do dvoch kombíkov 5 bikov tak luxusne, že už to asi nikdy nezopakujeme. Nevadí.
Dvere sme zavreli a môžme vyraziť smer Rajecké Teplice.

Túto oblasť som vybral, lebo príroda je tam s veľkým "P" a veľa som čítal v poslednej dobe o týchto tratiach. 

Zaparkovali sme na úplných pánov v strede Rajeckých Teplíc priamo na parkovisku miestneho úradu. Samozrejme tam majú rezervované miesta na parkovanie a všade na okolo platené ale neušlo nám, že tri parkovacie miesta boli neoznačené. Ako hovorím na pánov. 

Otázka Tomáša na okolo idúceho policajta či tu môžme parkovať ho prekvapila viac ako sme čakali. Odpovedal iba: "asi hej"

Rozkladáme bicykle, mažeme, dohadujeme čo kto si berie so sebou a aké bude počko. Ešte raz kuknem do mapy a je čas vyraziť. 

Vývoj nezastavíš, ale môžeš ho ujazdiť. 26 - 27,5 - 29 ;-)

Výjazd z mestečka bol super a to hlavne preto, lebo za pár minút už brázdiš lesnú cestu. Značenie nebolo top ale možno sme šli tak rýchlo mi a nevideli sme ukazovatele. Každopádne po pár zlých odbočeniach a kalibrovaní z mapy sme už lúskali tú správnu cestu. Vybral som stredne ťažký trail s prechodom cez Lietavský hrad a kopírovaním náučného chodníka (náučný chodník bol mega singeltrail na učenie - ešte sa k nemu vrátim neskôr). 

Keď sme si prešlapali hrebeň (nevyhli sme sa defektu), čakal nás zaslúžený zjazdík po lúke. Ten  preveril každého hranice rýchlosti, dalo sa tam totiž ísť celkom svižne. Celá krajina sa nám otvorila a poviem vám rovno, že toto na hrádzi nezažijete.  

Krátky výšlap po lúke a potom šup ho hore do lesíka smerom na Lietavský hrad. 

Samozrejme kde je kopec, tam zväčša býva aj chuťovka v podobe technického a plnohodnotného výšlapu. Bol aj tu! 

Potom už iba hrebeňovka na hrad a zaslúžené pivečko z hradného bufetu, ktorý nás príjemne prekvapil, že tam vôbec je.  Zuzka na hrad musela bike vytlačiť, defekt č.2 ju chytil tesne pod hradom. Toto nás iba preverilo ako rýchlo vieme vymeniť dušu a zároveň zalepiť deravú a ešte stihnúť kuknúť okolie hradu a hlbokú studňu. 

 

Z hradu to bola pohodička i keď únava a čas strávený na biku už privodil pár odrenín a nervozitu. Tá ale rýchlo pominula, keď sme celkom rýchlo prefrčali dedinou a napojili sa na hlavnú cestu do Rajeckých Teplíc. Mysleli sme si, že toto bude najväčšia slabina celého výjazdu., ale nebola. Objavili sme totiž náučný chodník smerujúci do kúpeľného mestečka. Bol to úzky, hravý, miestami ihličnatý chodník s koreňmi a inokedy klasický listnáč s veľkými kameňmi. Bola to skvelá bodka za celým trailom a môžem nie len za seba povedať, že to bolo dosť zábavne a veľa sa tam človek čo to priučí ako ovládať bike.

Vrelo odporúčam každému.

Chodník nás doviedol priamo do kúpeľov, kde sme v miestnom potoku myli bicykle a šup ho do hotela. 

... pardon, ešte som zabudol na selfish pred majestátnym kúpeľným domom. 

Rozhodli sme sa takto: prespíme v Rajeckých, užijeme si atmosféru turisticky vyhľadávaného mestečka, luskneme si wellness a ráno sa poberieme do Terchovej, čo bola naša druhá neprebádaná destinácia.
Na zdravie! (všetci sme mali obrovskú chuť na čapované pivo).

 Mapa Rajeckého okruhu trate z Polar GPS

Ráno bolo kľudné a obloha predpovedala, že to bude opäť luxusné počasie.
Nabaliť biky,  dať si ranný pistol one leg squat a môžme vyraziť prebádať Terchovské okruhy.

Terchová bola v nedeľnom šate a my sme sa ponáhľali poskladať bicykle a nastúpať prvé kilometre. Priznám sa trošku bol problém s parkovaním ale aj to sa dá vyriešiť, keď nájdete opustené potraviny. Ak ich chcete nájsť aj vy, choďte od Lidla smerom na Šípkovú asi 2 km a budú tam po ľavej strane. Nakoniec sa to ukázalo ako dobré strategické miesto na výjazdy.

Problém týchto krajov je, že musíte nabrať rýchlo výškové metre a to znamená stúpať a stúpať. Pocítili sme to aj my a za seba môžem iba utrúsiť nebolo mi všetko jedno (a to mám výšlapy rád).
Ale ako správni "enduraci" niečo sme aj potlačili...
Ako Filip trefne poznamenal "toto by ani Varga nedal" (myslené na nášho úspešného reprezentačného triatlonistu)

Keď sme sa vydriapali na horu, prekvapila nás krásna panoráma a koooopec včiel pod lipou, kde sme hlávky na chvíľku sklonili.. Príroda je tu tak krásna, že nie je žiaden problém minúť chodník a vybrať sa kľudne do ďalšieho kopca a až takmer tesne pod vrcholom pochopiť, že sme minuli odbočku. Ale čo ide hore ide aj dole a ešte rýchlejšie. Vošli sme do lesa a  nebyť pár padnutých stromov, ktoré nám krížili chodník bolo by to na jednotku. Krásny singláč v ihličnatom lese s lavičkami cez potoky a k tomu zvlnený profil. Špica. Les sa striedal s lúčkami a to boli zaslúžené vyhliadky a pauza na doplnenie tekutín.

Po celej tejto nádhere sme sa spustili do Zázrivej čo ma trošku prekvapilo, ale neskôr som pochopil, že trasa prechádza okrajovými osadami tejto rázovitej obce a milých ľudí.
Potom už iba moralový výšľap a pár nadávok a boli sme na pomedzi Zázrivej a Terchovej

Tesne pod vrcholom v sedle je excelentný salaš, kde sme zakotvili a užili si kompletne všetko. Dobré jedlo, orosené pivečko, domáce špeciality zo salaša a samozrejme Tour de France na plazme. (Sagan to luskol v druhej etape bravúrne a zelený dres je tam).

Na záver už iba zjazd do Terchovej a naše putovanie po Fatre je na teraz ukončené. Bol to super víkend so skvelými ľuďmi vo fantastickej scenérií a ešte lepšími chodníkmi. Odchodom z Jánošíkovho kraja máme kopec nezodpovedaných otázok, ktoré prebicyklujeme nabudúce. ....a že tu toho je neúrekom.

Esteban

Mapa okruhu v Terchovej z Polar GPS

   
    Umývanie bikov musí byť

..a tu sme všetci. 

Zuzka, Peťka

Tomáš, Števo a Filip