LesomBikom

Pojazdeníčko na Slovensku je v kurze

(5.7.2014 Rajecké Teplice - 6.7.2014 Terchová)

Celé to začalo úplne nevinne, tak ako o tom píšu všetky príručky. Keďže sme nadšenci MTB a čoraz viac nás baví bikovanie a singletrail ( musím sa priznať, že som tomu maximálne prepadol), nebol problém s motiváciou. Stačilo iba pár viet kam sa ide a bolo plno.

Slovo dalo slovo a ani som sa nenazdal, už som pakoval v sobotu ráno o 7:00 môj bike do auta spolu s ďalšími štyrmi super nadšencami. Ja, moja láska, Tomi, Peťka a Filip sme nasúkali do dvoch kombíkov 5 bikov tak luxusne, že už to asi nikdy nezopakujeme. Nevadí.
Dvere sme zavreli a môžme vyraziť smer Rajecké Teplice.

Túto oblasť som vybral, lebo príroda je tam s veľkým "P" a veľa som čítal v poslednej dobe o týchto tratiach.

Zaparkovali sme na úplných pánov v strede Rajeckých Teplíc priamo na parkovisku miestneho úradu. Samozrejme tam majú rezervované miesta na parkovanie a všade na okolo platené ale neušlo nám, že tri parkovacie miesta boli neoznačené. Ako hovorím na pánov.

Otázka Tomáša na okolo idúceho policajta či tu môžme parkovať ho prekvapila viac ako sme čakali. Odpovedal iba: "asi hej"

Rozkladáme bicykle, mažeme, dohadujeme čo kto si berie so sebou a aké bude počko. Ešte raz kuknem do mapy a je čas vyraziť.

Vývoj nezastavíš, ale môžeš ho ujazdiť. 26 - 27,5 - 29 ;-)

Výjazd z mestečka bol super a to hlavne preto, lebo za pár minút už brázdiš lesnú cestu. Značenie nebolo top ale možno sme šli tak rýchlo mi a nevideli sme ukazovatele. Každopádne po pár zlých odbočeniach a kalibrovaní z mapy sme už lúskali tú správnu cestu. Vybral som stredne ťažký trail s prechodom cez Lietavský hrad a kopírovaním náučného chodníka (náučný chodník bol mega singeltrail na učenie - ešte sa k nemu vrátim neskôr).

Keď sme si prešlapali hrebeň (nevyhli sme sa defektu), čakal nás zaslúžený zjazdík po lúke. Ten preveril každého hranice rýchlosti, dalo sa tam totiž ísť celkom svižne. Celá krajina sa nám otvorila a poviem vám rovno, že toto na hrádzi nezažijete.

Krátky výšlap po lúke a potom šup ho hore do lesíka smerom na Lietavský hrad.

Samozrejme kde je kopec, tam zväčša býva aj chuťovka v podobe technického a plnohodnotného výšlapu. Bol aj tu!

Potom už iba hrebeňovka na hrad a zaslúžené pivečko z hradného bufetu, ktorý nás príjemne prekvapil, že tam vôbec je. Zuzka na hrad musela bike vytlačiť, defekt č.2 ju chytil tesne pod hradom. Toto nás iba preverilo ako rýchlo vieme vymeniť dušu a zároveň zalepiť deravú a ešte stihnúť kuknúť okolie hradu a hlbokú studňu.

Z hradu to bola pohodička i keď únava a čas strávený na biku už privodil pár odrenín a nervozitu. Tá ale rýchlo pominula, keď sme celkom rýchlo prefrčali dedinou a napojili sa na hlavnú cestu do Rajeckých Teplíc. Mysleli sme si, že toto bude najväčšia slabina celého výjazdu., ale nebola. Objavili sme totiž náučný chodník smerujúci do kúpeľného mestečka. Bol to úzky, hravý, miestami ihličnatý chodník s koreňmi a inokedy klasický listnáč s veľkými kameňmi. Bola to skvelá bodka za celým trailom a môžem nie len za seba povedať, že to bolo dosť zábavne a veľa sa tam človek čo to priučí ako ovládať bike.

Vrelo odporúčam každému.

Chodník nás doviedol priamo do kúpeľov, kde sme v miestnom potoku myli bicykle a šup ho do hotela.

... pardon, ešte som zabudol na selfish pred majestátnym kúpeľným domom.

Rozhodli sme sa takto: prespíme v Rajeckých, užijeme si atmosféru turisticky vyhľadávaného mestečka, luskneme si wellness a ráno sa poberieme do Terchovej, čo bola naša druhá neprebádaná destinácia.
Na zdravie! (všetci sme mali obrovskú chuť na čapované pivo).

Mapa Rajeckého okruhu trate z Polar GPS

Ráno bolo kľudné a obloha predpovedala, že to bude opäť luxusné počasie.
Nabaliť biky, dať si ranný pistol one leg squat a môžme vyraziť prebádať Terchovské okruhy.

Terchová bola v nedeľnom šate a my sme sa ponáhľali poskladať bicykle a nastúpať prvé kilometre. Priznám sa trošku bol problém s parkovaním ale aj to sa dá vyriešiť, keď nájdete opustené potraviny. Ak ich chcete nájsť aj vy, choďte od Lidla smerom na Šípkovú asi 2 km a budú tam po ľavej strane. Nakoniec sa to ukázalo ako dobré strategické miesto na výjazdy.

Problém týchto krajov je, že musíte nabrať rýchlo výškové metre a to znamená stúpať a stúpať. Pocítili sme to aj my a za seba môžem iba utrúsiť nebolo mi všetko jedno (a to mám výšlapy rád).
Ale ako správni "enduraci" niečo sme aj potlačili...
Ako Filip trefne poznamenal "toto by ani Varga nedal" (myslené na nášho úspešného reprezentačného triatlonistu)

Keď sme sa vydriapali na horu, prekvapila nás krásna panoráma a koooopec včiel pod lipou, kde sme hlávky na chvíľku sklonili.. Príroda je tu tak krásna, že nie je žiaden problém minúť chodník a vybrať sa kľudne do ďalšieho kopca a až takmer tesne pod vrcholom pochopiť, že sme minuli odbočku. Ale čo ide hore ide aj dole a ešte rýchlejšie. Vošli sme do lesa a nebyť pár padnutých stromov, ktoré nám krížili chodník bolo by to na jednotku. Krásny singláč v ihličnatom lese s lavičkami cez potoky a k tomu zvlnený profil. Špica. Les sa striedal s lúčkami a to boli zaslúžené vyhliadky a pauza na doplnenie tekutín.

Po celej tejto nádhere sme sa spustili do Zázrivej čo ma trošku prekvapilo, ale neskôr som pochopil, že trasa prechádza okrajovými osadami tejto rázovitej obce a milých ľudí.
Potom už iba moralový výšľap a pár nadávok a boli sme na pomedzi Zázrivej a Terchovej

Tesne pod vrcholom v sedle je excelentný salaš, kde sme zakotvili a užili si kompletne všetko. Dobré jedlo, orosené pivečko, domáce špeciality zo salaša a samozrejme Tour de France na plazme. (Sagan to luskol v druhej etape bravúrne a zelený dres je tam).

Na záver už iba zjazd do Terchovej a naše putovanie po Fatre je na teraz ukončené. Bol to super víkend so skvelými ľuďmi vo fantastickej scenérií a ešte lepšími chodníkmi. Odchodom z Jánošíkovho kraja máme kopec nezodpovedaných otázok, ktoré prebicyklujeme nabudúce. ....a že tu toho je neúrekom.

Esteban